„O koho som sa mal oprieť? O Brežneva? O Ulbrichta? O Gomulku, ktorý Brežneva v zásahu proti nám tiež vehementne podporoval? O Jánoša Kadára, ktorý nás chápal, radil nám ale proti Brežnevovi, no jeho aparátnikom a jeho maršalom sa nedokázal postaviť? Vedel som, že sovietskych vojakov z republiky vytlačiť nemôžeme. Ale štát bolo treba udržať, museli sme žiť, potrebovali sme pokoj. Tak som rozmýšľal nielen ja, ale aj ostatní ľudia vo vedení. V tomto zmysle som robil konsolidáciu s Dubčekom. Kadár mi rozprával, koľko hrôz, obetí na životoch, krvi a potom popráv zažilo Maďarsko od roku 1956. Takým hrôzam u nás sme chceli zabrániť. Chceli sme zabrániť zatváraniu ľudí a politickým procesom. Preto sme sa obávali demonštrácií, násilia z našej strany. Bol som presvedčený, že keď sa to podarí, odídu aj vojská.“

— Gustáv Husák

Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.129

Převzato z Wikiquote. Poslední aktualizace 16. června 2022. Historie

Pomozte nám doplnit zdroj, originální znění a další informace

Máte bližší detaily o citátu "O koho som sa mal oprieť? O Brežneva? O Ulbrichta? O Gomulku, ktorý Brežneva v zásahu proti nám tiež vehementne podporo…" — Gustáv Husák?

Témata

bol, krev, republika, rok, vedení, političnost, zásah, pokoj

Gustáv Husák foto

Gustáv Husák21

československý kandidát na prezidenta, prezident Slovenska … 1913–1991

Podobné citáty

„Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie - čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom.“

Gustáv Husák (1913–1991) československý kandidát na prezidenta, prezident Slovenska a politik slovenské národnosti

Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.110

„Reakčné živly videli nebezpečie, že pracujúci človek sa od nich odkláňa. My chceme budovať, ale ak vyvolajú boj, urýchlia svoj zánik. Bude treba, obrátime sa priamo na ľud republiky aby sa vyslovil čo si o tom myslí a sám do veci zasiahol. Príde, bo prísť musí ten veľký deň súdu a za stôl zasadne pravda môjho ľudu!“

Gustáv Husák (1913–1991) československý kandidát na prezidenta, prezident Slovenska a politik slovenské národnosti

Zdroj: Gustav Husák, Krajská konferencia KSS, Košice, 1948

„Priestor pre verejnú mienku sa otvoril nielen komunistom, nielen ľuďom podporujúcim socialistickú myšlienku, ale aj antisocialistickým silám… i ľuďom, ktorí s komunizmom nikdy nezrástli, ktorí stáli na opačnej pozícii. A my sme nenašli dosť politických prostriedkov na zápas s týmito silami, či to už boli rozličné kluby - K231, KAN alebo aj rozličné iné prejavy, čo už išlo o pokusy najmä v českých krajoch o obnovenie sociálnodemokratickej strany atď.“

Gustáv Husák (1913–1991) československý kandidát na prezidenta, prezident Slovenska a politik slovenské národnosti

Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.111

„Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny febuára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“

Gustáv Husák (1913–1991) československý kandidát na prezidenta, prezident Slovenska a politik slovenské národnosti

Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.61

„Život je ako zmrzlina, keď si jej naberiete priveľa. Zo začiatku ju jete s chuťou, neskôr ju jete už z donútenia až kým sa nedostanete k oplátke bez chuti, cez ktorú sa musíte prekusať, aby bol koniec.“

Anonym

„Človek vyrastie v konkrétnom svete ľudí, myšlienok, činov. Vytvorí si hierarchiu hodnôt, morálnych i politických kritérií, usiluje sa riadiť sa nimi a podľa nich posudzuje aj iných. Keď na dlhé roky vypadne z toho sveta, v hlave mu zostávajú osoby i spoločnosť v podstate v tom stave, ako ich poznal. Potom sa vráti medzi svojich, ale - malou zmenou slov Biblie - spoznajú ho a on nespoznáva svojich. Takmer doslovne a najmä v prenesenom zmysle.“

Gustáv Husák (1913–1991) československý kandidát na prezidenta, prezident Slovenska a politik slovenské národnosti

Zdroj: Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991, s.85

„Musíme se radovat, že v naší rakouské vlasti máme ve vedení katolické muže činu, kteří povedou boj proti bolševizaci a atomizaci lidské společnosti.“

Theodor Innitzer (1875–1955) rakouský kardinál a politik

1933
Zdroj: [Jeřábek, Martin, Křesťanskosociální strana v Rakousku - dilemata a politika 1918-1933, Střední Evropa, revue pro středoevropskou kulturu a politiku, 2014, 137, 41]

„Zrádcovská Gorbačovova politika dovedla Sovětský svaz na pokraj katastrofy. Bylo správné, že se vedení země postavilo proti této politice.
o puči v roce 1991“

Valentin Varennikov (1923–2009) sovětský generál a ruský politik

Zdroj: [Zemřel Janajev, muž, který se pokusil svrhnout Gorbačova, Lidovky.cz, 2010-09-24, 2012-06-19, http://www.lidovky.cz/zemrel-janajev-muz-ktery-se-pokusil-svrhnout-gorbacova-pjs-/lide.asp?c=A100924_222407_lide_ani]

„Rodina je protijed proti velkoměstu; pokoj plný dětí je něco jako vesnice.“

Jean Paul (1763–1825) německý spisovatel

„V naší republice může uspět jedině ten, kdo se připojí k českému vedení. Jedinec s německým zabarvením nemůže přežít.“

Bedřich Schwarzenberg (1862–1936) český poslanec Českého zemského sněmu, starosta a šlechtic

1919
Zdroj: [Glassheim, Eagle, 2012, Urození nacionalisté, Garamond, 93, 9788074071409]

Související témata